JAR V ZÁHRADE

Niekedy sa naozaj nestačím diviť… Kde toto vo mne driemalo? Záhradkárčenie. Keby ste ma videli pred dvoma rokmi, s akou nechuťou som sa do toho púšťala a vždy som radšej zobrala do ruky brúsku miesto motyky:) Môj vzťah k záhradke a pestovaniu, sa za posledné roky výrazne zmenil. Určite za to môžu tie naše cesty z mesta na dedinu. Moja túžba vypestovať si jedlé kvety na torty. Obdivujúc moju kamarátku Mirku, ktorá vyrastala na dedine a vedela všetko mne cudzie a nadanie mojej tety, ozdraviť každý umierajúci kvet, ktorý jej s prosíkom donesiem. Moju opateru vedeli oceniť iba fialky. Nebudeme rozmazávať, ako často som ich polievala:) Tak nie som asi úplne poleno…

Minulý rok som mala zahrievacie kolo. Keď sme dostali kľúče od našej kultúrnej pamiatky, ja som sa hneď vrhla na záhradku. Popálili sme malinčie a na zhorenisku som založila bylinkovú záhradu. Do vyvýšeného záhonu som vysadila tymián a koriander. Základom bola mäta, kostihoj, bazalka, šalvia, rozmarín, postupne som vypĺňala hluché miesta materinou dúškou, kyselkou, levandulou a listom panny Márie – balzamitou, ktorá je vynikajúca na žalúdočné neduhy. Nedopatrením sa tam ocitla aj nevädza, anemónia, krasenky, kocúrnik, skalná ruža a slezová ruža. Okrem toho sa mi podarilo vypestovať šaláty a moje dva jedlé kvety bohapusto ovládli skleník. Liezli nám už krkom aj ušami. Ak ste to všetko sledovali so mnou, viete presne o čom hovorím. Na jeseň som stihla ešte zasadiť vysnívanú rebarboru, ktorú zbožňujem, 50-ročné pivónie, hyacinty, tulipány a narcisy. Tie už pekne vykúkajú, no v našom teplotnom pásme je príroda o 2 týždne pozadu. Všetci sa už tešia z jarnej úrody a ja ešte stále hypnotizujem púčiky:)

Tento rok s pribúdajúcou chalupou, som si všetko naplánovala, nakreslila a už teraz viac improvizujem, ako sa držím plánu.

V marci som priamo do zeme zasadila cesnak, cibuľu, petržlen a pripravila sadeničky s mrkvou, reďkovkami, hrachorom a krasenkami. S hrachorom je to tento rok veľmi biedne. Možno len potrebuje dlhší čas? Už teraz ale s istotou viem, že reďkovky a mrkva sú obeťami mojej tvrdohlavosti. Niekedy je nutné sklopiť uši a skúsiť to znovu. Nemala som vhodný substrát a zasadila som ich do tej našej ílovitej zeme bez vyhnojenia konským hnojom. Ílovitú pôdu je vraj dobré ešte na jeseň vyhnojiť a na jar vysadiť. No ani my nevieme všetko a niekedy jednoducho nestíhame. Teda väčšinou. Tento rok sme hnojili až na jar.

Cieľ na tento rok je popasovať sa s koreňovou zeleninou. Veľa šalátov pre korytnačky, ktoré spracú už 2 hlávky denne, kukuricu, ovocné kríky dole k plotu, vinič, rakytník, malý kvetinový záhon hortenzií a trvalky do črepníkov. Na jeseň už vysadiť prvé odrody ovocných stromov. Postupne udržiavať bylinkovú záhradu a pripravovať celý sad, aby nám o dva roky robil radosť.

Veľmi dlhý čas som túžila po Potting mieste na presádzanie, so sadeničkami a kvetmi v kvetináčoch. Také to miesto, kde si opriete náradie a odložíte záhradné rukavice. Úplna záhradná estetická dokonalosť. Predstavovala som si stôl, na ktorom by som mohla presádzať, s úložným priestorom pre všetky „pachšametle“. Vyrobili sme ho z odpadového dreva a paliet. Ošetrili ochranným náterom. Už ho len postupne zaplniť kvetmi. Môj zoznam trvaliek sa rozrastá asi každým dňom. Zatiaľ ich mám zopár v črepníkoch až do jesene, kedy by mali ísť na zimu do zeme. Neustále skrolujem cez internetové predajne a zháňam nové rastlinky, ktoré by zapadli do môjho konceptu.

Zoznam mojich obľúbených trvaliek, na ktoré si robím tento rok zálusk, nájdete nižšie. Rovnako aj tip na semienka v krásnych obaloch.