Stretnúť sa s týmito dvoma, bolo ako vypiť energetický nápoj s dlhotrvajúcim účinkom.

Hneď som sa ocitla vo svojom elemente. Tri ženy na rovnakej vlne. Proste silný zážitok, pre ktorý sa oplatilo „hecnúť“ a všetko zorganizovať. Už dlho som mala toto stretnutie na chalupe v hlave. Je to predsa len krásne miesto, ktoré ponúka mnoho zákutí na fotenie priamo v prírode. Ideálne podmienky, ak je to váš štýl. Navyše starostlivosť o tento kút, je veľkou investíciou nášho času, peňazí a energie. Je to naša srdcovka. Chceme inšpirovať iných a premeniť našu snahu na úžitok. Úrodná zem musí prinášať ovocie. V akejkoľvek podobe. No vzhľadom na to, že tam stále prebiehajú stavebné práce a ešte dlho budú, obávala som sa celého priebehu. Niektoré situácie boli celkom komické…keďže sme asi dosť zavadzali chlapom, ktorí pracovali na streche počas celého workshopu. Účelom bolo osobné stretnutie s ľudmi podobného zamerania a vzájomné zdieľanie všetkých tých radostí a starostí pri fotení jedla, blogovaní a snahe to všetko skĺbiť. Z čistej radosti a nadšenia pre fotografiu a foodstyling. Tento workshop asi skôr vystihuje anglické slovo „gathering“, teda stretnutie. Veľmi by som sa tešila, ak by sa z toho stala tradícia. Vďaka internetu sa vieme jednoducho spojiť, no úprimne dúfam, že stretnutia v online svete nebudú nikdy povýšené nad tie osobné. Ja sa o to teda pokúsim. Preto vitajte na trochu komornejšom 1. jarnom stretnutí a vychutnajte si atmosféru týchto výnimočných okamžikov. Zatiaľ, aspoň prostredníctvom fotiek.

V prípade, že by ste chceli niečo podobné s nami zažiť, pokojne mi napíšte už teraz.

Mali sme pripravené tri miesta na fotenie aj s jednotlivými fotografickými výzvami. Pri prvom sme sa zamerali na pohyb vo fotografii jedla. Ako dodať fotografii dynamiku? Vďaka lietajúcej múke, ktorá bola naozaj všade, viete vytvoriť pozoruhodné momentky.

•••

Druhou výzvou bola fotografia „still life“, čiže fotografia zátišia s tortou. Maťka upiekla výbornú tortu (recept nájdete na jej blogu). Pre zátišie sme vybrali stodolu ozdobenú krásnymi vencami, ktoré pre nás vyrobila Roberta z Ateliéru Jarabina.

O chvíľu sme už v kreatívnom ošiali terigali stôl aj s tortou cez celý sad do repkového pola. Maťa schmatla pohár prosecca a hneď sme boli jednou nohou v Toskánsku:)

•••

Len tak-tak sme stihli našu poslednú výzvu – zachytiť slnečné lúče pri západe. O piknik sa kráľovsky postarala Piškóta. Veď uznajte kto už má na pikniku papáju:)

•••

A to je už naozaj všetko. Tak sa snáď vidíme o rok 😉

♥ Za spoločnú titulnú fotografiu vďačíme Alex Kinovej, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou a odskočila si za nami rovno dvakrát:) Alex vďaka ti, rovnako aj všetkým, ktorí nám pomáhali.